Z histórie

História poskytovania sociálnych služieb v Domove sociálnych služieb Pohorelská Maša sa píše od jeho vzniku v roku 1941 až po súčasnosť.

Po úpadku rodiny bulharského cára Borisa Coburga prešla budova kaštieľa (dnes hlavná budova Domova sociálnych služieb) pod Správu katolíckej charity v Bratislave, ktorá tu v roku 1941 zriadila domov pre deti – siroty. Keďže kamenná budova kaštieľa nespĺňala technické predpoklady pre tento účel, boli deti v roku 1943 premiestnené do Bratislavy.

Od roku 1943 Správa katolíckej charity v tejto budove zriadila ošetrovací ústav pre nevyliečiteľne chorých. Po druhej svetovej vojne prevzal štát od Katolíckej charity poverením budovu do správy Povereníctva zdravotníctva v Bratislave. Povereníctvo zdravotníctva presunulo pacientov do Ústavu pre vojnových invalidov v Kovarciach pri Topoľčanoch, nakoľko bolo nutné urobiť generálnu opravu budovy. V tomto období boli vymenené okná, zavedený vodovod, kanalizácia, teplá voda a boli vymenené dlážky. Po znovuotvorení ústavu v roku 1950 sa tu poskytovali služby šesťdesiatim, neskôr osemdesiatim pacientom.

Od októbra 1955 bola v ústave umiestnená aj ambulancia lekára, ktorá bola súčasne obvodnou ambulanciou pre obec Pohorelá a závodnou ambulanciou pre vtedajšiu fabriku Tatrasmalt Pohorelská Maša

S odstupom času sa zistilo, že rekonštrukcia nebola dostatočná, pretože na uvedený počet pacientov bol nedostatočný počet kúpeľní, toaliet a na izbách chýbal vodovod a umývadlá. Taktiež bolo nedostatočné osvetlenie a zavedené ústredné kúrenie. Z uvedených dôvodov bola v roku 1956 uskutočnená ďalšia rekonštrukcia a k hlavnej budove boli pristavené ešte ďalšie dve budovy, čím sa zvýšila kapacita zariadenia na 180 pacientov.

Od decembra 1962 boli v Pohorelskej Maši umiestnené deti s mentálnym postihnutím a starostlivosť poskytovali rehoľné sestry, ale aj civilní zamestnanci. Služby, ktoré sa tu poskytovali neboli zamerané len na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb a zdravotnej starostlivosti, ale bola poskytovaná aj výchova a základné vzdelanie detí, ktoré v rámci svojich mentálnych schopností boli schopné prijať. Deti boli vychovávané podľa prísnych pravidiel. V roku 1981 boli rehoľné sestry presunuté do Vricka pri Martine. Od uvedeného roku bol zriaďovateľom zariadenia Ústavu sociálnej starostlivosti pre deti a mládež v Pohorelskej Maši Okresný ústav sociálnych služieb Banská Bystrica. V tomto období bolo v budove umiestnených 210 detí s rôznym druhom a stupňom mentálneho a kombinovaného postihnutia.

V januári 1984 bola zriadená pobočka v Červenej Skale, kde bolo z Pohorelskej Maše premiestnených 35 imobilných obyvateľov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Od 01. 01. 1992 sa stal zriaďovateľom Krajský úrad Banská Bystrica a ústav získal samostatnú právnu subjektivitu. V rozsahu rokov 1993 až 1998 prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou. Bola zriadená nová plynová kotolňa, rekonštruovali sa kúpeľne a rozvody vody a elektriny, strecha, taktiež boli vykonané úpravy na odvod vlhkosti z obvodových múrov budovy. Sociálna starostlivosť bola zameraná na humanizáciu služieb a estetizáciu prostredia. Začala sa postupne znižovať kapacita, pretože na jednotlivých izbách bolo ubytovaných aj 12 obyvateľov, ktorých súkromie nebolo vôbec rešpektované. Taktiež obyvateľmi neboli len deti, ale aj mládež a dospelí.  V roku 1998 nastal posun v poskytovaní sociálnych služieb občanom, ktorí boli na túto pomoc odkázaní. Ústav sociálnej starostlivosti pre deti a mládež Pohorelská Maša bol premenovaný na Domov sociálnych služieb Pohorelská Maša. Začal sa klásť väčší dôraz na dodržiavanie ľudských práv obyvateľov, rešpektovanie ich súkromia a osobných potrieb.

 

V roku 2002 získalo zariadenie bezodplatným prevodom bývalú materskú školu v Pohorelskej Maši, kde bola po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2003 otvorená ďalšia pobočka pre 30 klientov s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia. V porovnaní s hlavnou budovou tu boli vytvorené podstatne kvalitnejšie podmienky na poskytovanie sociálnych služieb. Klienti boli vedení k väčšej samostatnosti a sebarealizácii, učili sa upratovať, prať a variť pod dohľadom ergoterapeutov.

V roku 2004 sa zmenil zriaďovateľ zariadenia, stal sa ním Banskobystrický samosprávny kraj.

Od roku 2006 nastala zásadná zmena vo vnímaní a rešpektovaní klienta a hlavne v spôsobe poskytovania sociálnych služieb. Bolo uskutočnené vzdelávanie všetkých zamestnancov zamerané na transformáciu sociálnych služieb s cieľom sociálnej a pracovnej integrácie obyvateľov. Nebola to jednoduchá a ľahká úloha, pretože dosiahnuť zmenu v myslení ľudí, tak zamestnancov a klientov, ako aj ľudí v okolí, si vyžaduje veľa námahy. Každý klient je vnímaný ako individualita, sú rešpektované jeho požiadavky, učí sa byť samostatný, vedieť sa o seba postarať do tej miery, do akej mu to jeho zdravotný stav dovolí. Cieľom transformácie je, aby sa život ľudí s mentálnym postihnutím priblížil životu bežných ľudí. Preto bol v rámci transformácie v pobočke v Pohorelskej Maši zriadený tréningový dom, v ktorom 15 klientok trénuje a učí sa o seba postarať. Každý klient v zariadení má vypracovaný individuálny plán, na zostavovaní ktorého sa podieľal aj sám klient. Tieto plány sú zamerané na získavanie sociálnych zručností a sebaobslužných činností a pracovných návykov. Na základe týchto zmien bolo 12 klientok zamestnaných v chránenej dielni na výrobu cestovín v Pohorelej. V roku 2008 bol zakúpený rodinný dom, v ktorom bolo zriadené zariadenie podporovaného bývania pre 7 klientok, ktorých život sa začína podobať životu bežných občanov. Podmienkou pre spolužitie ľudí je ich vzájomná úcta, akceptácia, spolucítenie a vzájomné porozumenie, osamostatňovanie sa, ktoré vedie k zodpovednosti za seba i za druhých.

V roku 2009 Domov sociálnych služieb Pohorelská Maša splnil podmienky a bol mu udelený Certifikát systému manažérstva kvality poskytovania služieb podľa normy ISO 9001:2008.